• Modrý Kameň...
    Podľa pamätnej tabule, ktorá visí na priečelí hradu, bol Modrý Kameň postavený ešte pred vpádom Tatárov, pravdepodobnejšie však je, že ho dal postaviť v 70-tych r. XIII. stor. Ján BalassaPeter Forró, župan z rodu Zólyomi, ktorý mal v područí Zvolenské lesné županstvo.
  • Hollókő...
    Auiny hradu Hollókő stoja v pohorí Cserhát na vrchu strmého brala. Hollókő spolu s Bujákom tvorili po stáročia ochranný štít mesta Szécsény. Stavitelia hradu pochádzali z rodu Kacsicsovcov.
  • Halič...
    Na území patriacom rodu Tomajovcov bol v XIII. stor. postavený haličský hrad. Z listiny datovanej do r. 1347 sa dozvedáme, že bol v časoch vládnutia Matúša Csáka podpálený. V r. 1386 dala kráľovná Mária povolenie na obnovenie haličského hradu Štefanovi Losonczymu.
  • Fiľakovo...
    Na strmom brale v povodí rieky Ipeľ na juhu stredného Slovenska stojí Fiľakovský hrad. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá je najmladším vulkanickým pohorím na Slovensku.
  • Divín...
    Členovia rodu Tomajovcov, ako majitelia okolia, si koncom XIII. stor. – v časoch rozsiahlej výstavby hradov na rozkaz kráľa Belu IV. – postavili na strmej skale nad obcou Divín kamenný hrad.
  • Šomoška...
    Hrad Šomoška leží v strednej časti Cerovej vrchoviny v doline horného toku potoka Belina priamo na štátnych hraniciach medzi Slovenskom a Maďarskom neďaleko obce Šiatorská Bukovinka. Bol postavený na strmý čadičový kúžeľ.

Novohradské hrady

Novohradské hrady, nachádzajúce sa v prihraničných oblastiach Slovenska a Maďarska, sú významnými pamiatkami našich spoločných dejín. Pripomínajú nám dobu, v ktorej – v dnešnom ponímaní chápanú – národnú/národnostnú otázku ešte zatláčala do úzadia stavovská príslušnosť a poznať jazyk susedného národa bolo cnosťou. Skôr, než sme sa pustili do zostavenia publikácie,  zrealizovali sme dotazníkový prieskum na štyroch školách niekdajšej župy (jedna slovenská škola a jedna maďarská škola zo Slovenska, dve školy z Maďarska) v kruhu študentov druhého stupňa a ich učiteľov  s cieľom odhaliť, ktoré hrady navštevujú, čo by v nich chceli vidieť a do histórie ktorého národa podľa nich patria. Vyhodnotenie približne 120 dotazníkov poukázalo na to, že študenti navštevujú hrady častejšie so svojimi rodičmi a učitelia hlavne vo svojom voľnom čase, teda nie v rámci školského vyučovania. Pre obe strany hraníc je príznančné, že opýtaní poznajú z osobných skúseností hlavne hrady z „vnútrozemia“, pričom je však väčšina presvedčená, že stredoveké hrady patria do histórie Uhorska, teda sú súčasťou spoločnej histórie Slovákov a Maďarov. Pedagógovia jednohlasne tvrdili, že nemajú dostatočné množstvo informácií o hradoch, ba niektorí sa domnievali, že ich študenti by ani nemali záujem o tieto pamiatky. Napriek tomu sa však drvivá väčšina študentov vyjadrila, že by sa radi zúčastnili školského výletu, v rámci ktorého by navštívili novohradské hrady.

„Ruiny stredovekých hradov vyvolávajú v laickom pozorovateľovi predovšetkým predstavy romantiky, hrdinských bojov, skrytých pokladov, tajných chodieb a tajomných legiend. Pre historiografiu a archeológiu je však hrad, ako predmet bádania, vzrušujúcim objektom z iného hľadiska. Hrad nebol iba vojenským objektom, ale aj jedným z najdôležitejších politických inštitúcií stredovekých dejín. Bol istým ochrancom majetku a listín svojho pána, pre neho a jeho rodinu zabezpečoval v chaotických časoch útočisko. Hrad je pre archeológiu a kunsthistóriu nevyčerpateľným prameňom nových informácií o stredovekých pamiatkach materiálnej kultúry a o umeleckých detailoch“ – píše Zoltán Simon v úvode svojej štúdie napísanej o stredovekých hradoch Novohradu. Súhlasiac s jeho myšlienkovým postupom sme sa pustili do zostavenia tejto príručky. Podstatu práce sme zoskupili okolo histórie a povestí šiestich vybraných hradov, pričom sme spomenuli aj ďalšie významné pevnosti. Pri koncipovaní jednotlivých úloh sme s históriou hradov zaobchádzali len ako s ústredným motívom vyrozprávania vybraných tém a načrtnutia konkrétnych typov historických  prameňov. Skoro vo všetkých prípadoch sme sa snažili previesť pedagóga i študenta zo vzdialenej minulosti až do celkom čerstvej prítomnosti.

Dúfame, že náš skromný pokus pomôže priblížiť školskej mládeži novohradské hrady a taktiež prehĺbiť spoločné historické vedomie Slovákov a Maďarov. Pre tých, ktorí sa po preštudovaní publikácie rozhodli vybrať a navštíviť ostatky našich niekdajších pevností, sme na konci tejto brožúry pripojili aj turistické informácie.

Dovidenia!

Attila Agócs zostavovateľ metodickej príručky