Ďalšie významné hrady

Ďalšie dôležité hrady Novohradu

Hrad Nógrád (Novohrad)

ko jeden z kráľovských hradov patrí medzi najstaršie hrady Maďarska, jeho prvá písomná zmienka pochádza z r. 1108. Kráľ ho pred r. 1284 daroval vacovského biskupovi. V rokoch 1475 až 1506 ho dal biskup Mikuláš Báthory rozšíriť podľa plánov talianskeho staviteľa Jakuba Tragui-nusa. Turci ho prvýkrát okupovali v rokoch 1544 až 1594. Jedným pánom hradu bol biskup a druhým kapitán menovaný kráľom. Ich spoločné vykonávanie moci však nebolo bezkonfliktné.

Rekonštrukčná kresba hradu Nógrád (© Ferenc Tamás – Civertan Grafikai Stúdió)

V rokoch 1623 až 1632 slúžilo na hrade popri 100 husároch a 200 uhorských drabantoch aj 100 nemeckých pešiakov a 9 delostrelcov. V 60-tych rokoch XVII. stor. však už vojaci prestali dostávať pravidelný žold, trpeli hladom. Za takýchto podmienok zasiahol Nógrád turecký útok v r. 1663. Baša Kaplan obsadil hrad so svojou 6000 člennou armádou a pomocou sedmohradského kniežaťa Michala Apafiho. Hrad bol pričlenení k novozámockému ejáletu a stalo sa z neho centrum sandžaku. Jeho veliteľom bol beg Mehmed Colák, ktorého Maďari volali menom Csonkabég (Okyp-tený beg), kvôli jeho ľavej ruke stratenej počas bojov. Hrad získali späť za cenu smrti 3000 kresťanov a 1200 Turkov vojská Svätej ligy v r. 1685. Víťazí zajali 300 Turkov a ukoristili 50 diel. Csonkabég sa dostal do zajatia pri obliehaní Budína. Prestúpil na kresťanstvo, cisár ho menoval pod menom Zungaberg za baróna a neskôr za plukovníka husárskeho regimentu. Počas Rakócziovského povstania knieža viackrát súril generála Bottyána, aby dal Nógrád opraviť, ale k tomu nedošlo. Kuruci ho po získaní informácii o blížiacich sa cisárskych oddielov zruinovali v r. 1709.

Hrad Salgó

hradu Šomoška je dobre viditeľný hrad Salgó,

Hrad Salgó

stojaci na kužeľovitom vrchu smerom na juh. Oba hrady dala postaviť Eliašovská vetva rodu Kacsicsovcov koncom XIII. stor. Salgó získali Jiskrovi husitskí bojovníci od rodín Szőlősiovcov a Rapiovcov. O niekoľko mesiacov ho však opäť dobyli vojská kráľa Matiaša, ktorý ho daroval Štefanovi Szapolyaimu. Vlastníkmi hradu sa v XVI. stor. stali rodiny Ráskayovcov, Bebekovcov a Derencsényiovcov. Turci obsadili Salgó v r. 1554 lsťou. Sečiansky beg Kara Hamza dal vytiahnuť kmene naformované do tvaru delových rúr na okolité kopce. Kapitán hradu si myslel, že ide o ozajstné delá a hrad vzdal. Ľudová povesť hovorí, že onedlho sa Maďarom z posádky Šomošky podarilo vystreliť lyžicu z ruky Turka slúžiaceho na hrade Salgó, ktorý práve jedol. Hrad sa po dobytí kresťanmi na krátky čas dostal do majetku Valentína Balassiho. Po jeho smrti pripadol kráľovskej pokladnici, ale v XVII. stor. už nemal vojenský význam. Maďarský básnik Sándor Petőfi zvečnil svoju návštevu pri jeho ruinách v básni „Salgó“. V r. 1938 bola na najvyššom bode hradu postavená drevená rozhľadňa. Archeologický výskum hradu sa rozbehol v r. 1981 a konzervovanie hradieb bolo dokončené v r. 1999.

Hrad Szécsény (Sečany)

ráľ Karol Róbert dal v r. 1334 povolenie Tomášovi Szécsé-nyimu k opevneniu mesta Szécsény. Ten opevnil zámok a mesto hradbami v tvare štvorca, ktoré chránilo v miestach lomu sedem veží. Kráľ Matiaš dal hrad do zálohy Michalovi Gúthimu Országhoi a Albertovi Losonczymu v r. 1461. Keď sa hradný kapitán Vavrinec Árokházi v r. 1552 dopočul, že sa k hradu blíži turecké vojsko, mesto dal podpáliť a utiahol sa do hradu.

Rytina mesta Szécsény (Sečany)

Jeho vojaci však okrem ôsmich počas noci uprchli, načo chcel utiecť aj Árokházi. Turci ich všetkých zajali a zo Szécsénya spravili centrum svojho sandžaku, ktorému velil povestný beg Kara Hamza. Cisárska armáda ho získala naspäť v r. 1593. V prvej polovici XVII. stor. patrilo medzi žoldnierov hradu 200 husárov, 200 uhorských darabantov a 10 delostrelcov. Stavovskí povstalci – Bocskay, Bethlen  Juraja Rákóczi I. – ho v týchto rokoch postupne poobsadzovali a potom na základe aktuálnych mierových zmlúv povracali cisárskemu dvoru. Veľkovezír Ahmed Köprili sa vybral na obsadenie hradu, načo kapitán hradu Štefan Koháry zareagoval tak, že dal hrad podpálť a posádku premiestnil do Fiľakova. Po obliehaní vedenom poľským kráľom Jánom Sobieskim v r. 1683 Turci hrad vzdali. Neskôr sa však v meste rozpútal morová epidémia a obyvateľstvo utieklo. Kapitán Disznóssy dal hrad zruinovať, mesto podpáliť a so svojimi vojakmi odtiahol. Hrad už nikdy nebol obnovený. Prvý kaštiel dal na mieste ruín vybudovať Adam Forgách okolo roku 1670. Ten sa v polovici XIX. stor. dostal do majetku rodín Pulszkyovcov, Gróczovcov a Liptayovcov. Dnes v ňom sídli Múzeum Františka Kubinyiho.

Hrad Balassagyarmat (Balašské Ďarmoty)

rad Gyarmat,

Veduta Balašských Ďarmôt – Johann Le Dentu, XVII. stor.

podľa ktorého dostali Balassovci aj svoje prímenie, bol starodávnym sídlom tejto rodiny. Na majetkoch ich predkov stáli v stredoveku dve veže: Gyarmat a Bušince. Veža Gyarmatu stála na nížine, preto sa dal ľahko rozšíriť, preto bol pravdepodobne prestavaný na kúriu. Po bitke pri Moháči význam hradu veľmi narástol, jeho posádka pozostávala z 500 jazdcov a pešiakov. V rokoch 1552 až 1593 bol okupovaný Turkami. Začiatkom XVII. stor. dal krajinský snem viackrát opraviť spad-nuté hradby. Usadlosť pozostávala v tom čase z dvoch častí: vojesnkého a občianskeho mesta. V r. 1652 sa stali hlavný kapitánmi pohraničného hradu František a Imrich Balassa. Hrad však onedlho zase dobyli Turci. Obyvatelia sa odsťahovali, hradby boli vyhodené do vdzuchu. Kamene hradu sa začali používať k rôznym stavbám. Pozostatky niekdajších hradieb vidno dodnes v zadnej stene jedného domu na ulici Baštovej.