Divín – hrad a zámok

 
lenovia rodu Tomajovcov, ako majitelia okolia, si koncom XIII. stor. – v časoch rozsiahlej výstavby hradov na rozkaz kráľa Belu IV. – postavili na strmej skale nad obcou Divín kamenný hrad.

Rekonštrukčná kresba hradu – 1679 (© Michal Šimkovic)

Rodina Losonczyovcov, pochádzajúca z tohto rodu na rozdiel od Kacsicsovcov, odporovala podmanivým útokom podporovateľov Matúša Csáka, tí preto podpálili oba ich hrady, Divín i Halič. Tomáš Losonczy však zničené hrady onedlho obnovil. Divín obsadili v r. 1451, po svojej víťaznej bitke pri Lučenci, husiti. Hrad sa dostal späť do rúk pôvodných majiteľov až v r. 1462. Od synov Dezidera Losonczyho, ako účastníkov sedmohradskej vzbury v r. 1467, vzal kráľ Matej Korvín Divín a daroval ho Jánovi Nádasdymu Ongorovi. Rodina Balassovcov sa stala majiteľom hradu začiatkom XVI. stor. na základe zmluvy podpísanej medzi ním a Františkom Balassom. Rodina dala postaviť na základe rozhodnutia krajinského snemu v r. 1559 taliansky bastión ochraňujúci vstup do horného hradu. V r. 1575 sa po dobytí Modrého Kameňa obrátilo mnohopočetné vojsko budínskeho pašu proti Divínu. Približne 300 obrancov padlo v boji do poslednej kvapky krvi. Po víťazstve muzulmáni napichali odseknuté hlavy obrancov na kopije, ktorými potom ozdobili zruinované steny pevnosti. Hrad Divín, získaný od Jána Balassu, sa stal najsevernejším pohraničným hradom Turkov, do ktorého sa umiestnila približne 160-členná posádka posilnená delostrelcami.

Pôdorys hradu

Hrad, podobne ako ostatné novohradské hrady, získali kresťania naspäť v r. 1593. Útok proti Divínu viedol osobne syn Jána Balassu, básnik Bálint, ktorý sa však nemohol dlho tešiť z víťazstva, lebo o rok neskôr padol pri dobývaní hradu Ostrihom. Opravu hradu nariadil uhorský snem v r. 1602 a za pomocníkov ustanovil poddaných z Turčianskej župy. Divín zostal v nasledujúcich desaťročiach sekundárnym feudálnym hradom obývaným rodinou zemepána. Bez švihnutia mečom otvoril svoje vráta protihabsburským povstalcom – vojskám Bocskayho i Bethlena – tak v r. 1605, ako aj v r. 1619. Hrad sa dostal v 50-tych rokoch XVII. stor. do vlastníctva Imricha Balassu. V tom čase slúžilo na hrade popri žalárnikovi šestnásť hajdúchov, jeden desiatnik, jeden bubeník a traja delostrelci. Keďže sa mesto nepodrobilo Turkom, mestskú bránu strážilo šesť hajdúchov. Takzvanú „žalárnikovu baštu“, stojacu pri bráne hradu, vartovali v noci dvaja mestskí strážcovia a denného vežového strážnika zabezpečovalo tiež obyvateľstvo mestečka.

Rekonštrukčná kresba kaštieľa – 1670 (© Michal Šimkovic)

Viedenským diplomatickým kruhom sa nepáčilo, že Imrich Balassa nedodržiaval vasvársky mier, napádal Turkov. Viackrát sa dostal do konfliktu aj so zemepánmi regiónu, z jeho panovačnosti vzniklo nespočetné množstvo sporov. Svoju manželku – Barboru Lippayovú – nakoniec zabil tak, že ju vyhodil z okna divínskeho hradu. Palatín František Wesselényi odsúdil v r. 1665 Balassu za 32-násobný zločin a dal ho zavrieť do bratislavského hradu. On však utiekol a vrátil sa do divínskeho hradu. V r. 1666 dal svojim hajdúchom zhromaždiť poddaných z celého okolia, aby ich pomocou obsadil hrad svojich starých nepriateľov, Forgáchovcov, v Haliči. Útok sa začal s účasťou približne 2000 sedliakov a 400 hajdúchov za sprievodu rozvinutých vlajok, bubnovania a silnej streľby. Situácia sa okolo neho tak vyhrotila, že Wesselényiho šesťtisícove palatínske vojsko obsadilo Divín na jeseň r. 1666. Gróf sa vzdal a bol odvlečený do hradu Muráň.

A kastély alaprajza

O rok sa síce vyslobodil, ale do hradu – do ktorého bola vyslaná nemecká cisárska posádka – sa už nemohol nasťahovať.

V r. 1670 dal Imrich Balassa s kráľovským povolením v priebehu šiestich mesiacov postaviť pre seba kaštieľ so štvorcovým pôdorysom, opevnený na rohoch starotalianskymi baštami, v ktorom mohol pokračovať v hodovaní. V záujme opätovného zmocnenia sa svojho hradu sa skamarátil s veliteľom cisárskych žoldnierov strážiacich hrad, ktorého spolu s jeho dôstojníkmi pozval do kaštieľa. Opitých vojakov dal svojim ľuďom povraždiť. Obliekli si ich šaty a v tú noc napochodovali do hradu, kde nič netušiacu posádku odzbrojili. Namyslený magnát pokračoval vo svojom lúpežnom počínaní a pripojil sa k Thökölyho kuruckému povstaniu. V r. 1679 obliehali divínsky hrad vojská cisárskych generálov Strassaldo a Leslie. Balassu zajali a hrad vyhodili do vzduchu. Hrad Divín sa už nikdy neopravil. V r. 1686 odkúpila divínske panstvo grófska rodina Zichyovcov. Ruiny hradu i kaštieľ zostali ich majetkom až do r. 1945.

Čiastočná pamiatková obnova divínskeho hradu sa odohrala v 80-tych rokoch 20. stor. Rekonštrukcia kaštieľa sa rozbehne v r. 2011. V ňom sa podľa plánov realizovaných pomocou podpory Európskej únie zariadi múzeum.