Fiľakovský hrad

a strmom brale v povodí rieky Ipeľ na juhu stredného Slovenska stojí Fiľakovský hrad. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá je najmladším vulkanickým pohorím na Slovensku.Kamenný hrad dal postaviť pravdepodobne rod Kacsicsovcov ešte pred tatárskym vpádom (1241). Prvým známym majiteľom hradu bol lúpežný rytier Fulko, ktorý bol odsúdený na „nahý“ súboj s obrneným rytierom a zbavený svojich majetkov v r. 1246.

Veduta hradu z južnej strany okolo roku 1670

Hrad vlastnil v XIV. stor. Matúš Csák Trenčiansky, fiľakovskými kastelánmi boli však v tomto storočí župania stolíc Borsod a Gemer.

Niekdajší nadpis už neexistujúcej Bebekovej brány – 1551

Fiľakovo sa stalo na základe „odvekého práva“ majetkom Františka Bebeka, hlavného župana Gemerskej stolice, v r. 1544. Za jeho čias prebehla veľká modernizácia hradu, bol rozšírený podľa plánov talianskeho fortifikačného staviteľa Alessandra da Vedana. Slúžil tu v tom čase jeden zajatec, nazývaný v prameňoch Aethiops, ktorý si povšimol nestrážené okienko na hornom hrade, ktoré slúžilo na vyhadzovanie smetí. Aethiops upozornil sečianskeho bega Hamzu na skutočnosť, že touto cestou by bolo možné hrad dobyť, čo sa im podarilo v r. 1554. Fiľakovo bolo 39 rokov centrom jediného sandžaku so sídlom na území dnešného Slovenska.  Hradnú posádku tvorili janičiari – pechota dopĺňaná kresťanskými chlapcami z „krvnej dane“, ulúfedžiovia – žoldnierska jazda, azábovia – pechota vyzbrojená lukmi a ohnutou šabľou a topčiovia – delostrelci. Po dobytí   hradu   cisárskymi  vojskami v  r. 1593 opustilo pevnosť  2400 moslimských  obyvateľov, niektoré ženy boli tak obťažkané zlatom, že ledva išli.

Pôdory hradu (Gerhardt Graaß, 1666) – A. Úzke mestečko | B. Ohrada (predhradie) | C. Horný hrad | E. Horný dvor hradu | F. Vodná bašta | G. Miesto na výpad proti nepriateľovi | H. Časť hradby postavená z kameňa | I. Časť hradby postavená z dreva | K. Sklad potravín, ktorý sa používa aj pre bohoslužby | L. Čierna veža | M. Hajdúcka veža | N. Väznica | O. Hradná priekopa

Fiľakovo sa začiatkom XVII. stor. stalo jediným miestom na širokom okolí, ktoré bolo v bezpečnej vzdialenosti od Turkov. Útočište priťahovalo z veľkej vzdialenosti aj šľachtu, 30-40 šľachtických rodín malo v mestečku dom alebo kúriu. V prvej polovici storočia sa tu konali valné zhromaždenia a súdne stolice troch okolitých žúp (Novohrad, Pest-Pilis-Solt a Heves s vonkajším Szolnokom). Kapitánmi hradu boli v tom čase známe osobnosti uhorských dejín ako Tomáš Bosnyák, František Wesselényi a Štefan Koháry II.

Turecký sultán poslal budínskeho pašu Ibrahima k Fiľakovu v r. 1682 so svojimi spojencami, sedmohradským kniežaťom a vodcom kuruckých vojsk Thökölym. Okolité obyvateľstvo sa kvôli zaplaveniu regiónu vojakmi utiahlo do pevnosti, spolu so 700-člennou posádkou bolo v hrade približne 4.000 ľudí. Obrancom hradu vyzbrojeným 64 delami velil Štefan Koháry II. Pod Fiľakovom sa zhromaždila dokopy 50-tisícová armáda. Počas obliehania sa síce uskutočnilo zopár pokusov o vyhodenie hradu do vzduchu, ale definitívnu záhubu pevnosti spôsobilo podpálenie hradu, zruinovanie mestských hradieb a bášt na rozkaz tureckého pašu. Imrichovi Thökölymu sultán pod Fiľakovom ponúkol uhorskú kráľovskú korunu, on ju však neprijal, stal sa iba kniežaťom horného Uhorska.

Súčasná etapa pamiatkovej obnovy hradu, v rámci ktorej sa uskutočnila aj adaptácia interiéru tzv. Bebekovej bašty na múzejné účely, sa rozbehla v r. 2003. Myšlienka otvorenia stálej výstavy v  bašte vznikla v r. 1941, jej pôvodcom bol páter König, miestny františkánsky farár, zakladateľ Hradnej komisie.

František Wesselényi
Štefan Koháry II.

Podmienky zrealizovania dlhoročných plánov vytvorilo mesto Fiľakovo v r. 2007 transformáciou Mestského múzea (oddelenia Mestského kultúrneho strediska) na Hradné múzeum vo Fiľakove, ktoré sa stalo aj správcom národnej kultúrnej pamiatky, vlastníkom ktorej je mesto.

V auguste 2008 sprístupnili v Hradnom múzeu vo Fiľakove stálu expozíciu „Stáročia fiľakovského hradu“. Výstava bola otvorená na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej veže. Návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú tak vzácne stredoveké a včasnonovoveké fiľakovské hradné nálezy zo Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), ako aj pôvodné kľúče hradu a predmety pochádzajúce z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova. Na spodnom poschodí nájde návštevník hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít okolia Fiľakova – časť hodejovského bronzového pokladu, kovania opaskov z obdobia avarského kaganátu, pochádzajúce z chotára obce Prša a hrobovú keramiku z doby bronzovej z neďalekých Radzoviec.