Fiľakovský hrad – rytier Falkoš

hrabrý rytier Falkoš z rodu Kacsics bol v rozľahlom údolí Ipľa, ale aj v široko-ďalekých zemiach obávaným a vychýreným bohatierom. Na svojich bohatých predkov bol tak pyšný, že od seba samého neuznával väčšieho pána ani v osobe samotného kráľa. O Falkošovej pýche vedel aj kráľ Belo, ale ten mal od toho, aby sa naťahoval s nadutými zemepánmi, v tých časoch aj oveľa väčšiu starosť: postaviť a obnoviť Tatármi vypálené, spustošené kráľovstvo.

A.tretie predhardie | B. druhé predhradie | C. prvé predhradie | D. horný hrad | 1. vonkajšia hradná priekopa | 2. prvá hradná brána | 3. hradby vonkajšieho opevnenia | 4.—6. bastión vonkajšieho opevnenia | 7. bašta | 8. tzv. Vodná bašta | 9. drevozemné (palánkové) opevnenie | 10. bašta | 11. nádvorie tretieho predhradia | 12. druhá hradná brána | 13. hradba druhého predhradia | 14.—15. bašty druhého predhradia | 16. cisterna | 17. pivnica | 18. hradba prvého predhradia s delovými komorami | 19. tzv. Bebekov bašta | 20. Čierna veža tzv. Perényiho bašta | 21. hradby prvého predhradia | 22. výťah | 23. žľab na vodu | 24. studňa | 25. cisterna | 26. hospodárska budova | 27. obytná budova (sklad potravín) | 28.—29. koridor so vstupnou bránou do horného hradu | 30. schodisko | 31.—32. hospodárske a obytné budovy | 33. vstup do horného hradu | 34. bašta horného hradu | 35. cisterna v paláci | 36. hradný palác | 37. tzv. Hajdúcka veža | 38. cisterna | 39. skalná hradba | 40. obilný mlyn

Mnohí sa pridali ku kráľovi a prišli mu na pomoc, ale boli aj takí, ktorí hľadeli skôr na svoj vlastný zisk.  Vo veľkej skaze, ktorú vpád Tatárov priniesol, kráľ ešte nemal dosť síl postaviť sa proti chamtivcom. Takýmto chamtivým nafúkancom bol aj rytier Falkoš na fiľakovskom hrade: Týral a vykrádal poddanstvo iných pánov, oddával sa zábavám a pijatike. Hajnáčku napadol s vojskom kvôli pekným očiam akejsi krásky. Najviac však obľuboval poľovačku. Srny a jelene naháňal na koňoch a v ozrutných horách Poľany lovil medvede. Jedného slnečného jesenného dňa, nad ránom, čakal na čistine hlboko v lesoch Karanča kráľa lesov, výsostného jeleňa. Jeho trpezlivosť nezostala bez odmeny. Na čistine sa objavil čudesný korunovaný šestnástorák. Rytier v zápätí vystrelil šíp, no strela akosi minula cieľ a jeleňa nezabila, iba poranila. Zviera sa s obrovským parožím pustilo do rytiera, dlávilo ho a dupalo po ňom. Falkoš z posledných síl vytiahol dýku a vpichol ju jeleňovi do srdca, na čo sa obe zakrvavené telá zvalili vedľa seba na zem. Vystrašení sluhovia obklopili svojho mladého pána a mysleli si, že je po ňom. Jeden z prítomných poľujúcich pánov však  priklonil ucho k rytiero-vi a začul tichý tlkot jeho srdca. Rany mu rýchlo umyli vínom, narýchlo stĺkli nosidlá a opatrne ho preniesli do neďalekej chalúpky starého Samsona, jedného z Falkošových nevoľníkov.

Kresba Fiľakovského hradu (József Könyöki, 1889)

Prekrásna Samsonova dcéra Alžbeta rytiera starostlivo opatrovala, dávala mu jesť a piť, ale na deň, keď sa pán vylieči a odíde, myslela so smútkom, pretože sa jej veľmi zapáčil. Ako Falkoš zdravel a silnel, čím ďalej, tým viac si dievča obľúbil a pohnútke svojho srdca ani nechcel brániť. Keď sa vyliečil, Alžbetu si príkazom a  mocou vzal so sebou na fiľakovský hrad. Starý Samson darmo klopal na hradnú bránu, stráž ho nevpustila. Starec sa vrátil do lesa a tam sa v hlbokom žiali hodil z najvyššej skaly a skoncoval tak so svojím životom. O týždeň Falkošovi honci mŕtveho starca našli pod skalou, rytier však nikdy nemal odvahu priznať sa Alžbete, čo sa stalo s jej otcom. Namiesto toho jej povedal, že mu v jednom zo svojich odľahlých panstiev daroval statok a že ho možno niekedy aj pôjdu navštíviť.

Ako čas plynul, Falkošovi Alžbeta čím ďalej, tým viac počarovala. Obklopoval ju drahými šatami a šperkami, spĺňal všetky jej priania a vrtochy. Jednému Alžbetinmu želaniu však nedokázal vyhovieť: pre jej poddanský pôvod ju nemohol priviesť pred oltár. Alžbeta preto od rytiera žiadala čoraz viac šperkov a pokladov, a tak Falkoš pre jej uspokojenie páchal čoraz viac krívd a zločinov. Raboval a plienil, a v pivniciach fiľakovského hradu ešte aj falošné peniaze raziť dával. Dobrý kráľ Belo sa veľmi zarmútil, keď sa dopočul o Falkošovom vyčíňaní. Zavolal si ho preto do Stoličného Belehradu, aby sa pred veľmožmi krajiny zodpovedal za svoje skutky. Alžbeta plakala a nariekala, že sa rytier Falkoš dostal kvôli nej pred súd, ale už bolo neskoro. O dva týždne na to sa mal Falkoš postaviť nahý proti obrnenému rytierovi s tým, že ak ostane na žive, pravda je na jeho strane, ak však padne v súboji, bude to znamenať, že Alžbeta je bez viny. Ak by súboj prežil, dievčinu majú upáliť, ako bosorku. V deň súboja čakali Falkoša, ale ten sa nedostavil. Palatín poslal do Fiľakova jedného zo svojich ľudí, ale ten našiel iba Alžbetu, ako si dáva do poriadku perlami vyšívané šaty a šperky. Falkoš jej totiž povedal, že ho oslobodili zo všetkých obvinení a sľúbil jej, že sa presťahujú do novej vlasti. Darmo sa pustili po stopách rytiera, ten už bol za siedmymi chotármi. Palatínov dôverník priviedol Alžbetu pred kráľa. Belo rozhodol, že krásavicu zavrie do kláštora, ktorá tam oľutovala svoje hriechy. Jedného dňa však v nepozorovanej chvíli vyskočila z okna kláštora a zomrela. /Podľa Viktora Szombathyho/