Haličský zámok

a území patriacom rodu Tomajovcov bol v XIII. stor. postavený haličský hrad. Z listiny datovanej do r. 1347 sa dozvedáme, že bol v časoch vládnutia Matúša Csáka podpálený. V r. 1386 dala kráľovná Mária povolenie na obnovenie haličského hradu Štefanovi Losonczymu. Hlavnou úlohou tohto hradu bola kontrola cesty vedúcej zo Zvolena do Balašských Ďarmôt. Českým žoldnierom sa v polovici XV. stor. podarilo obsadiť aj Halič. Jiskrových vojakov potom vyhnala z hradu armáda Jána Hunyadiho.

Žigmund Forgách
Erb Žigmunda Forgácha

V dôsledku neskorších nepovolených prestávb museli na základe kráľovského nariadenia zruinovať pevnosť v r. 1544. Kaštieľ stojaci na okrúhlom vŕšku dal v r. 1612 postaviť Žigmund Forgách. Po uzavretí manželstva s Annou Losonczyovou získal v rokoch 1595 až 1601 formou kráľovských donácií haličské, sečianske a šomošské panstvo, čím sa stal najväčším magnátom Novohradu. Haličský zámok dal vybudovať v tvare šesťkrídlovej rezidencie, ktorú však v súlade s potrebami „vojnového“ storočia dal opevniť nárožnými baštami, priekopou a posilniť 40 hajdúchmi a nemeckými delostrelcami, aby tak ochránil život a majetok rodiny. Zvyšky stredovekého hradu sa zabudovali do vchodového krídla kaštieľa, ktoré bolo chránené aj predhradím posilneným dvoma baštami opatrenými streleckými otvormi. Hrad bol naraz centrom pohraničných vojenských operácií, panstva i administratívnej jednotky. Charakteristické momenty hradného života zachytávajú inštrukcie vydané Adamom Forgáchom kapitánovi hradu, Michalovi Libercheymu, v r. 1667:

Adam Forgách

ak kapitán pustí do hradu protestanských kazateľov, bude odsúdený na stratu hlavy; haličský katolícky kňaz má slúžiť omše na hrade každý pondelok, stredu a sobotu, lebo služobníctvo nemôže chodiť pravidelne do dediny; žalárnik má zakričať pri otváraní a zatváraní brány trikrát „Ježišmária“; každé delo musí mať štyri kolesá; nemôže byť na hrade naraz viac zajatcov ako šesť; hradná brána nemôže byť v noci otvorená nikomu inému okrem hradného pána. Význam haličského hradu spočíval z administratívneho hľadiska v tom, že tu žijúci Forgáchovci – Žigmund, jeho syn Adam a vnuk Adam – boli hlavnými županmi Novohradu, ba Žigmund zastával aj funkciu palatína a syn aj funkciu krajinského sudcu. Kuruci Imricha Thökölyho sa pokúsili hrad získať v r. 1678, ale Adam Forgách zostal verný cisárovi Leopoldovi. Hradný kapitán Ján Makfalvay, aby predišiel útoku kurucov, dal z hradu tri delá Thökölymu.

Po zániku Fiľakova (1682) – keď zostali jedinými od Turkov bezpečnými miestami mesto Lučenec a hrady Halič a Modrý Kameň – sa na hrade často konali aj valné zhromaždenia Novohradu. Vojenská funkcia Haliče sa v r. 1703, po vypuknutí Rákócziovského povstania, na krátky čas oživila.

Pôdorys zámku

Zámok mal ochraňovať predovšetkým úradnícky zbor župy. Na prvú výzvu na odovzdanie hradu šľachta neodpovedala, ale útočníkom pohrozila výstrelom z dela. V druhej polovici septembra poslali velitelia kurucov do osamoteného hradu viac listov. Sám hlavný generál Mikuláš Bercsényi vyzýval posádku na ukončenie odporu. Traja kuruckí kapitáni nakoniec 1. októbra dobyli mestečko v podhradí, ktorého obyvatelia utiekli do hradu. Potom kuruci obľahli aj hrad. Obrancovia sa 15. októbra poddali kurucom. Šľachtici, ktorí zostali v Haliči, prisahali vernosť kniežaťovi Rákóczimu. Halič zostala pevnosťou aj v rokoch povstania. Sídlili tam hajdúsi župy a strážili sa v nej zajatci. V r. 1709 odovzdal pevnosť bez odporu posledný kapitán hradu, vymenovaný Rákóczim, jednonohý Francúz Bonefus, cisárskemu generálovi Heisterovi. V r. 1736 až 1762 sa odohrala baroková prestavba zámku podľa plánov Ondreja Mayerhoffera, ktorá potlačila obranné funkcie hradu do úzadia a zo stavby spravila reprezentatívny kaštieľ Forgáchovcov. Ďalšia veľkolepá prestavba kaštieľa sa viaže k menu Františka Wenckheima, ktorý sa do rodiny priženil v XIX. stor. O dokončení prác v r. 1897 svedčí biela mramorová tabuľa umiestnená nad hlavným vchodom. Územie predhradia sa upravilo na zámocký park.
V zámku sa dodnes zachovali renesančné nástenné maľby zobrazujúce uhorských panovníkov, namaľované na stenu niekdajšej dvorovej arkády spolu s vyrezávanými a maľovanými trámovými stropmi komnát. Zvláštny význam majú aj iluzívne nástenné maľby slávnostnej sály vstupného krídla. Pamiatková obnova zámku bola zrealizovaná v r. 1952 až 1964. Po týchto rokoch v ňom sídlilo zariadenie sociálnej starostlivosti. V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve. Rozbehla sa rekonštrukcia a zo zámku sa v nasledujúcich rokoch plánuje vybudovať hotel schopný pokryť aj vyššie nároky.