Halič – O krásnej haličskej panej a krutom Balassovi

a dvore haličského zámku zahrkotal koč… „Ktože to len ide v takúto nočnú hodinu“ – zadivila sa haličská zámocká pani. Keď videla koč s erbom a osem čiernych jazdcov na čiernych koňoch zabedákala: „Imro Balassa z Divína! Čože ten len chce, veď vie, že muža nemám doma…!“

Haličský zámok (Kresba: Samuel Lányi; rytina: Samuel Lenhardt, 1826)

Divínsky veľkomožný pán mal veľmi rád kumpánov, akým sa statoční ľudia zďaleka vyhýbali. Takých, čo nikdy nerobili, nič nemali, a predsa chceli dobre jesť a zabávať sa. Keď sa veľkomožný Balassa raz zase zabával s takýmito odkundesmi, ktorémusi zišlo na um, že zábava bez žien je ako hostina bez mäsa a vína. „Dobre“ – súhlasil Balassa. „Kto si akú privedie, takú bude mať.“ Vedeli, že nerozpráva do vetra. „A mne, akú privediete…?“ – vyzvedal sa Balassa. „Tú najkrajšiu!“ – znela odpoveď. „A ako viete, ktorá je tá najkrajšia? Ktorá sa mne, veľkomožnému, najviac páči?“ – zahučal spupným hlasom. Keď mu nevedeli napochytro odpovedať, buchol päsťou na stôl, div, že ho neprevalil a povedal: „Najprv ideme na Halič! Za veľkomožnou hradnou paňou!“ Nebolo to po prvý raz, že si takto spomenul na mladú ženu svojho šľachtického suseda. Už ju dvakrát uniesol a vždy bolo z toho veľmi zle. Aj tentoraz ho na cestu vyprevádzali ustráchané oči hradnej panej Barbory. Balassa s ňou zaobchádzal ako so slúžkou. Teraz vedela, čo čaká haličskú hradnú paniu, ktorá nemala doma svojho muža.

Zámok na pohľadnici, 1900

Cesta viedla cez sedem chotárov a Balassa poučil svojich kumpánov ako sa majú správať – ako tiché a slušné vojsko. Keď zastali pred Haličou, hradná brána bola zatvorená, hradný most zdvihnutý. Kým Balassa naoko vysvetľoval, že sa prišiel ospravedlniť za svoje predošlé správanie, hradná posádka ani nezbadala ako sa niekoľko divínskych vagabundov vydriapalo na hradby a zakrádalo po chodbách. O chvíľu už rabovali a odnášali plačúce a kričiace ženy. Medzi nimi i mladú hradnú paniu. Sprievod hore divínskym hradným kopcom sprevádzali nadávky a preklínanie. Lenže veľkomožný pán Balassa nedbal na kliatby. Veľa ich už odznelo na jeho meno i na jeho zdravie a dušu. Do hodovnej siene museli sluhovia a slúžky znášať jedlá a pijatiku. Balassa sa obrátil k zúriacej a trepúcej sa haličskej panej: „Bude obsluha, aká nebýva…“ Kývne na najbližšieho pandúra: „Je veľkomožná v kuchyni?“ Pri zápornej odpovedi prikazuje: „Nájdi ju!“ Haličská hradná pani nečaká nič dobré. Domáca hradná pani jej aj v minulosti nie raz pomáhala pri úteku. Pandúr prišiel s odkazom, že veľkomožná pani nemôžu prísť, lebo sa spovedajú u dôstojného pána pátra. Balassa vstáva od stola a vyberá sa za mníchom. Nech len porozpráva, o čom sa mu spovedajú jeho ľudia! Berie so sebou aj vystrašenú haličskú hradnú paniu.

Interiér zámku

Keď sa divínska hradná pani Barbora bráni, že sa proti manželovi neprevinila, ten zádrapčivo vykríkne: „Teda anjel – a ten patrí do neba!“ Chytí ženu za ruky a zamieri s ňou k otvorenému obloku – vo chvíli jej niet. Zhrozený páter sa len ťažko zmôže na slovo: „…ako ste to mohli Vaša veľkomožnosť?“ „Ukážem Vám!“ – kričí Balassa a o chvíľu už aj kňaz zmizne za oblokom. Vydesená haličská pani neveriac vlastným očiam zúfalo kričí: „Vrah, vrah“ a ukazuje trasúcou sa rukou na rehotajúceho sa Imra Balassu. V tej chvíli ktosi oznámil, že pred hradnou bránou stojí cisárske vojsko a husári z haličského zámku. „Sú to zbabelci! Tých sa netreba ľakať!“ Hodil rukou Balassa. Ale čoskoro sa ukázalo, že sa prerátal. Keď zišiel do hodovnej siene, uvedomil si, že s opitými a rozbesnenými kumpánmi veľa neurobí. Veru ešte musel Balassa na stôl vyskočiť a misy s jedlom, poháre a džbány s vínom odkopávať, aby konečne pochopili, že veľkomožný sa naozaj hnevá. Vyštverali sa teda na hradby a revom a urážkami cisárskeho majestátu sa pokúšali odohnať cisárske a haličské vojsko.  Keď výzvedníci objavili mŕtve telá Balassičky a pátra, rozhodol sa veliteľ pre okamžitý útok. Dal doniesť z dediny rebríky a chystali sa vyliezať na hradby. Vtom dvaja sluhovia, ktorí strážili haličskú hradnú paniu spustili padací most a vpustili vojakov na hrad. Tí poviazali opitých pandúrov a kumpánov a oslobodili nešťastné uväznené ženy. Len Balassa akoby sa bol prepadol. Mnohí sa nazdali, že ušiel tajnými chodbami. Zatiaľ Balassa – prestrojený za otrhaného sedliaka, ktorý si odvádzal dve unesené nešťastnice – ufrkol nepoznaný z hradu. Zase unikol spravodlivému trestu! /Podľa Jána Domastu/