Hollókő

uiny hradu Hollókő stoja v pohorí Cserhát na vrchu strmého brala. Hollókő spolu s Bujákom tvorili po stáročia ochranný štít mesta Szécsény. Stavitelia hradu pochádzali z rodu Kacsicsovcov. Synovia Petra I. sa v r. 1310 pridali k Matúšovi Csákovi Trenčianskemu a prepustili mu svoje hrady, medzi inými aj Hollókő. Hrad v r. 1313 patril Mykusovi, synovi Petra, od ktorého ho kráľ v r. 1327 odobral a v zápätí daroval ako odmenu za jeho chrabrosť a vernosť ľubovnianskemu kastelánovi Tomášovi Szécsényimu.

Erb Kacsicsovcov
Ján Jiskra

Stredoveký hrad bol postavený v tvare slimáka, v prostriedku ktorej stojí stará obytná veža s pôdorysom nepravidelného päťuholníka. V polovici XIV. stor. postavili okolo veže najprv hradby a potom aj palác v tvare písmena L, ktorý v nasledujúcom storočí dostal veľké, renesančné okná. Najväčší rozmach hradu spadá do obdobia dvoch nepokojných desaťročí, ktoré uplynuli od smrti Žigmunda Luxemburského po dosadenie Mateja Korvína na uhorský trón. Namiesto Szécsényu, ktorý po dlhé časy čelil hrozbe husitov, sa v roku 1442 Ladislav Szécsényi utiahol spolu so služobníctvom jeho dvora na blízkom, ľahšie brániteľnom hrade Hollókő, kde ako župan Hontianskej a Novohradskej stolice uzavrel prímerie s vodcom husitov, Jánom Jiskrom a banskými mestami, v zmysle ktorého sa obe strany zaviazali, že sa po dobu pol roka vzájomne zdržia pustošenia statkov a uväzňovania ľudí. Rod Szécsényiovcov prostriedkom XV. stor. dal Hollókő do zálohy Albertovi Losonczymu a Michalovi Guthimu Országhovi. Po zachvátení Budína Turkami, ku ktorému došlo v roku 1541, sa aj Novohradská župa dostala do nebezpečenstva. O tri roky na to Turci obsadili hrady Nógrád, Szanda a Vác. Sebestyén Tinódi Lantos vo svojej historickej piesni zvečnil súboj Juraja Kapitánya, hradného kapitána z Hollókő s agom Hubiárom z hradu Szanda, ktorý sa odohral v roku 1550 na poli pod hradom Buják. Roku 1552 budínsky paša Ali spustil dobyvačné ťaženie s cieľom zmocniť sa území Novohradskej župy, ktoré spadali ešte pod vládu uhorskej koruny.

Úryvok z historickej piesne Sebestyéna Lantosa Tinódiho s názvom Kapitány György bajviadalja

Po obsadení Drégelya sa poľahky zmocnil hradov Gyarmat, Szécsény a Hollókő. V tureckých časoch zabezpečoval Hollókő, ako menšie opevnenie brannej línie, spojenie medzi dôležitejšími hradmi, jeho posádka bola poverená kontrolou cesty vedúcej z Hatvanu do Szécsénya. Hrad v tomto období patril k územiu sečianskeho sandžaku. „Tureckú“ hradnú stráž tvorilo v roku 1554 45 osôb, z ktorých 71% pochádzalo z Balkánu (Srbska, Bosny, Hercegoviny, Albánska a Bulharska) a 16 bolo kresťanského vyznania. K menu Valentína Prépostváryho, jágerského kapitána sa viaže návrat hradu Hollókő pod uhorskú korunu, ku ktorému došlo cestou jednaní v roku 1593. O rok na to komisia posudzujúca stav hradov previedla obhliadku aj na Hollókő, ktorú uzavrela s nasledovným nálezom: hrad si veľa vytrpel od výbojov, strecha je schátralá, múry hradu sú čiastočne odbúrané.

Pôdorys hradu

Rada rozhodla, že dovtedy, kým sa vytvorí možnosť stavebnej obnovy, kamenné múry treba nahradiť aspoň drevenými. Na krajinskom sneme v roku 1608 nariadili, aby na opevnení hradov Somoskő, Buják, Hollókő a Szécsény pracovali poddaní troch okresov Novohradskej stolice. Na hrade sa však nezachovali pozostatky opevnení, ktoré by boli príznačné pre XVII. stor., z čoho môžeme usudzovať, že k výraznejšej rekonštrukcii nedošlo. V priebehu tohto storočia sa vojenský systém Uhorska pustil cestou úpadku. V roku 1652 sa na Hollókő zdržiavalo iba 20 hajdúchov. V procese ďalšieho tureckého rozmachu, ku ktorému došlo v roku 1663 pod vedením Ahmeda Köpriliho, sa Hollókő spolu s okolitými hradmi dostal opäť do rúk Osmanov. Turecký cestovateľ Evliya Çelebi sa niekoľko rokov po tom obrátil aj na hrade Hollókő, ktorý popísal nasledovne: „…na vysokom kopci stojací malý, päťuholný hrad s drevenou bránou, stojí v ňom asi sto domov. Jeho jediný kostol prestavali na džámi, ktoré pomenovali po padišachovi. Bolo postarané aj o to, aby bol v ňom vytvorený sklad potravín a zbroja.“ Hrad sa spod tureckej nadvlády definitívne vyslobodil v roku 1683, keď vojská poľského kráľa Jána Sobieskeho po víťaznej bitke pri Štúrove tiahli územím Novohradu, pričom oslobodili Szécsény a aj Hollókő. Vchod, mosty, a časti múrov vonkajšieho nádvoria hradu boli v zmysle nariadenia Leopolda I. z roku 1701 odbúrané, ale opevnenie úplnej skaze uniklo. Spis z roku 1718 opisuje hrad Hollókő už ako ruinu, ktorú však obývajú štyri slobodné osoby, pričom spomína aj to, že na svahoch hradného kopca sa pestuje vinič.

Rekonštrukcia hradu bola zahájená v roku 1966 a potrvala tridsať rokov. Pevnosť bola spolu so starou obcou, ktorá sa rozprestiera pod ňou, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1987. V takzvanej Kacsicsovej sieni hradu bolo vytvorené panoptikum zobrazujúce žánrový obrázok z XIII. stor., v ktorom pán hradu víta so svojou rodinou svojich návštevníkov. Ďalšou pozoruhodnosťou je sála s expozíciou kópií dobových zbraní, vysvätená hradná kaplnka, ako aj lapidárium. Pod hradom sa každoročne organizujú slávnosti hradných dní.