Povesti hradu Hollókő

rad Hollókő stojí na vysokej skale, a ak sa dá veriť povestiam, nepostavila ho tam ľudská ruka. V tých časoch boli v tomto kraji najväčšími pánmi zemania z rodu Kacsicsovcov. Majiteľ Pusztaváru, nazývaného aj Sztrahora, Ondrej Kacsics sa zamiloval do prekrásnej, mladej zemanky.

Hrad Hollókő (Kresba: Sámuel Lányi; Rytina: Sámuel Lenhardt)

Jeho cit k nej bol taký silný, že ju dal uniesť a zavrel ju do Pusztaváru. Ondrej Kacsics mal však moc iba v tomto svete, nadpozemským silám nevedel rozkázať. Ani netušil, že pani jeho srdca má pestúnku, ktorá je bosorkou, a spolčuje sa s čertom, aby svoju pani vyslobodila z potupného väznenia. Čert na dojkinu prosbu poslal svojich synov, aby po nociach odnášali kameň po kameni steny Pusztaváru. Čertovi synovia sa v noci premenili na havranov, a kamene po jednom odnosili na druhé bralo, kde postavili nový hrad, ktorému po havranoch ľudia dali meno Hollókő, čiže Havrania Skala. O tom, či sa potom kráska vyslobodila, alebo že čo sa stalo s Ondrejom Kacsicsom, však už povesti mlčia.

Hrad v neskorších storočiach často menil svojich majiteľov, a v istom čase sa dostal pod vládu Matúša Csáka Trenčianskeho. Od tých čias sa povráva, že v pivniciach a podzemných chodbách hradu je ukrytý Matúšov poklad. Veru lákal tento hrad hľadačov pokladov aj stáročia po tom, čo uhorský kráľ navždy zlomil moc trenčianskych Csákov.

Na krátky čas sa hradu zmocnili aj Turci, ale Hollókő nepovažovali za dôležité opevnenie, neusadili tam ani väčšiu hradnú posádku. Najmocnejšou pevnosťou okolia v tých časoch bol hrad Fiľakovo. 1. augusta 1664 spojenecké vojská vojvodu Montecuccoliho pri Szentgotthárde porazili armádu veľkého vezíra Ahmeda Köprülü.

Rekonštrukčná kresba hradu (© Ferenc Tamás – Civertan Grafikai Stúdió)

Na túto správu sa povzbudili aj udatní obrancovia Fiľakovského hradu. Vyhútali prefíkanú lesť. Kapitán hradu dal zoradiť vojakov, a hľadal takých dobrovoľníkov, ktorí vedeli dobre rozprávať po turecky. Vytvoril z nich nájazdovú družinu, a dal jej za úlohu vyplienenie hradu Hollókő. Vojaci sa na útok riadne pripravili, na hlavy si naviazali turbány, obliekli sa za tureckých obchodníkov. Zbrane si schovali pod kaftány, a za úsvitu jedného krásneho letného dňa vyrazili smerom k hradu Hollókő. Falošná karavána sa trmácala pod horami Karancsu a Cserhátu, po cestách-necestách, starostlivo obchádzajúc hradské cesty, a hlavne mesto Szécsény, kde toho času sídlil turecký beg. Keď karavána dorazila pod hrad Hollókő, jej vodcovia žiadali o vstup v ľúbozvučnej turečtine. Stráži sa na kupcoch nezdalo nič podozrivé, otvorili brány a fiľakovskí vojaci sa tak hravo dostali do dvora hradu. Členovia hradnej posádky si zvedavo preberali vo vyloženom tovare, ale falošní kupci na dohodnutý signál vytasili zbrane a vrhli sa na zízajúcich Turkov. Z tuhej bitky vyšli Fiľakovčania ako víťazi. Rýchlo pozbierali hodnotnejšie cennosti hradu, naložili ich na vozy, a už ich aj viezli smerom k Fiľakovu. Kým vojaci sečianskeho bega dorazili na Hollókő, po Fiľakovčanoch tam už ani chýr nezostal, ukryl ich starí pomocník – les. Na brale potichu stála iba vyplienená budova hradu. /Podľa László Sulyoka/