Modrý Kameň

odľa pamätnej tabule, ktorá visí na priečelí hradu, bol Modrý Kameň postavený ešte pred vpádom Tatárov, pravdepodobnejšie však je, že ho dal postaviť v 70-tych r. XIII. stor.

Ján Balassa

Peter Forró, župan z rodu Zólyomi, ktorý mal v područí Zvolenské lesné županstvo. Jeho dcéru si vzal Lampert z rodu Hontpázmány, ktorý si po svokrovej smrti prisvojil hradné panstvo. Rozhorčené príbuzenstvo s podporou družín mocného prešporského a zvolenského župana Demetera obľahlo a obsadilo neprávom získaný Modrý Kameň. Na začiatku XIV. stor. spojenci Matúša Csáka obsadili aj tento hrad, ale po smrti tohto mocipána sa v r. 1321 sa rozpadlo aj jeho veľkopanstvo a tak hrad aj s prináležiacim statkom bol navrátený rodu Zólyomiovcov.

Matúš Csák Trenčiansky

Hrad v ďalšej dobe vlastnil od Zólyomiovcov pochádzajúci rod Balassi (Balassa) z Gyarmatu. Hrad s nepravideľným eliptickým  pôdorysom mal vstupnú bránu a stredoveký hradný palác na juhovýchodnej strane. V XVI. stor. bol prestavaný už ako dôležitá pevnosť v boji proti Turkom. Jeho význam narástol po r. 1552, keď sa Szécsény a Balassagyarmat dostali do područia Osmanskej ríše. Ján Balassi – otec renesančného básnika Bálinta Balassiho – v r. 1556 vyzbrojil na vlastné trovy 100 jazdcov a 50 uhorských drabantov, ku ktorým viedenská vojenská rada dala pričleniť ďalších 50 husárov a 50 pešiakov.

Rýchla expanzia Turkov prinútila krajinský snem, ktorý zasadal v r. 1567–1568, aby priniesol rozhodnutie o vybudovaní delostreleckých objektov a kasární na Modrom Kameni. Hrad sa dostal do rúk nepriateľa v r. 1575, pretože budínsky paša „Zamatový“ Mustafa sa rozhneval nad vojenskými lesťami obrancov a vyslal bega Aliho, ktorý Modrý Kameň obsadil a o tri roky neskôr ho aj rozšíril kolovými hradbami.

Erb Balassovcov

Modrý Kameň bol spolu s Divínom, ktorý padol taktiež v r. 1575,  osamotene vklinený do územia Uhorského kráľovstva, ktorého hranice s Tureckou ríšou tvorila v týchto časoch rieka Ipeľ. Obranu hradu tvorila približne 200-členná posádka, ktorej hlavnú silu, ako sa tureckej pohraničnej pevnosti patrilo, predstavovalo jazdectvo. Moslimovia boli pánmi na Modrom Kameni do r. 1593, ale po návrate Fiľakova pod uhorskú korunu vystrašená turecká stráž hrad podmínovala pušným prachom, vyhodila do vzduchu a opustila. Modrý Kameň bol dôležitým strategickým opevnením z hľadiska obrany banských miest  a preto krajinský snem r. 1604 zákonom predpísal znovu postavenie spustošeného a zruinovaného hradu s bezplatnou výpomocou Oravskej stolice. Väčšie rekonštrukčné práce však boli zahájené až potom, čo v r. 1609 bol Modrý Kameň kráľovským dekrétom navrátený Žigmundovi Balassovi. Rozšírenie hradieb, postavenie juhovýchodnej štvoruholníkovej bašty, vykopanie hlbokých šancov a vybudovanie dvoch panských rezidencií bolo ukončené v r. 1612. Od týchto čias Modrý Kameň už nikdy neslúžil ako opevnenie obývané kráľovským vojskom. V r. 1663, keď sa hrad Nógrád spolu s inými hradmi dostal opäť do rúk Turkov, však nastal obrat, pretože týmto sa v obrannej línii banských miest vytvorila nebezpečná medzera. V týchto časoch stáli Balassovci, ako majitelia modrokamenského hradu a panstva, so svojimi vojakmi oproti silným vojskám sečianskeho sandžakbega. Od týchto čias bol Modrý Kameň opäť kráľovským hraničným hradom, kde v kráľovskom súpise žoldov nachádzame v r. 1670 sto husárov a sto hajdúchov.

Topči – delostrelec

Na čele hraničného opevnenia stál hlavný kapitán, ktorého často zastupoval vicekapitán.

Pôdorys hradu

O súpis súdnych vecí sa staral hradný notár, pričom temnicu mal na starosti žalárnik. Hrad obývali vojaci Balassovcov, medzi ktorými bolo mnoho zemanov, ostatní boli jednoduchí pešiaci, čiže „hajdúsi“. Paragrafy zákonov krajinského snemu v r. 1681 predpísali, že na Modrý Kameň treba usídliť 150 jazdcov a 200 pešiakov a na posilnenie hradu nariadili služby bezplatnej práce jedného okresu Hontianskej stolice. Rok po tom, čo tento zákon vstúpil do platnosti, Thökölyho kuruci zaútočili aj na tento hrad, ktorého obranu modrokamenskí vojaci ľahko vzdali. O pustnutí hradu nemáme ďalšie údaje, ale v časoch Rákócziho povstania Modrý Kameň už nemal vojenský význam. Hrad bol definitívne zničený požiarom v r. 1712  a stal sa takmer neobývateľný. Gabriel Balassa dal v 1. tretine XVIII. stor. (1730) z kameňov chátrajúceho stredovekého hradu postaviť prepychovú barokovú rezidenciu s pôdorysom nepravidelného U. Práce boli ukončené vysvätením hradnej kaplnky Svätej Anny v r. 1759. Hrad a kaštieľ sa počas XIX. stor. dostal do majetku rodín Forgách a Károlyi. Z ruín bol koncom XIX. storočia vytvorený terasovitý park, ktorý poskytuje prekrásny výhľad na krajinu.
Posledná šľachtická majiteľka hradu Gabriella Almássy ho predala v r. 1923 Československému štátu. V r. 1991 sa do kaštieľa nasťahovalo Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea. Inštitúcia pravidelne organizuje Medzinárodný bábkarský festival, a od r. 2003 letné nočné prechádzky po hrade. V dvorane  kaštieľa sú usporadúvané konferencie a sobáše, kaplnke sv. Anny výstavy umenia a cirkevné obrady. Pamätná historická expozícia múzea vzdáva hold básnikovi Bálintovi Balassimu.